Funkcia
Inhibítory aromatázy sa často používajú v oblasti gynekológie aD-chirálny inozitolmôže vyvolať ovuláciu podobným spôsobom a bez závažných nežiaducich účinkov. Zistilo sa, že DCI má významný vplyv na zlepšenie kvality oocytov a embryí a miery otehotnenia u žien, čím sa znižuje riziko metabolických ochorení u žien so syndrómom polycystických ovárií, pričom zároveň zlepšuje kvalitu vajíčok a kvalitu embryí, čím sa zvyšuje úspešnosť miera prirodzeného tehotenstva alebo IVF.
Skoršia klinická štúdia publikovaná v NEJM ukázala, že polycystické pacientky suplementované 1 200 mg D-chirálneho inozitolu denne počas 6-8 týždňov mali 86 percentnú úspešnosť pri indukcii spontánnej ovulácie. Zdá sa, že tento účinok je nezávislý od obezity, pretože niektoré štúdie založené na chudých polycystických látkach tiež ukázali, že D-chirálny inozitol je účinný.
Porucha
Väčšina polycystických pacientov je rezistentných na inzulín a má zníženú konverziu myo-inozitolu na D-chirálny inozitol (tj nedostatok D-chirálneho inozitolu) v periférnych tkanivách (napr. v pečeni a svalovom tkanive).
Výnimkou je ovariálne tkanivo, kde sa zdá, že bunky folikulárnej membrány nikdy nie sú rezistentné na inzulín, keď hyperinzulinémia zvyšuje aktivitu diferenciálnej izomerázy, čo vedie k zvýšenej konverzii myo-inozitolu na D-chirálny inozitol v tkanive vaječníkov (tj nedostatok myo-inozitolu a nadbytok D-chirálneho inozitolu).
Z dlhodobého hľadiska preto nová štúdia odporúča (u väčšiny polycystických pacientov) suplementáciu myo-inozitolom a D-chirálnym inozitolom v pomere 40:1, aby boli uspokojené potreby rôznych tkanív a orgánov pre oba inozitoly. Pokiaľ ide o krátkodobé výhody, samotný D-chirálny inozitol v dávke 1200 mg alebo viac môže vyvolať ovuláciu rýchlejšie, ale nie je vhodný na dlhodobú suplementáciu.
Budúcnosť
V posledných rokoch,DCIsa široko používa v klinickej praxi. Pôvodne sa považovalo za inzulínový senzibilizátor a inzulínové mimetikum, dnes je známe, že DCI tiež hrá kľúčovú úlohu pri regulácii steroidogenézy. Hrá tiež kľúčovú úlohu pri regulácii steroidogenézy a iných dôležitých procesov, ako je adhézia medzi bunkami a zápal. Výsledkom je, že DCI sa v súčasnosti čoraz viac používa v klinickej praxi na liečbu rôznych ochorení. V budúcnosti výskum aktivity DCI odhalí ešte viac terapeutických vlastností. Objaví sa viac terapeutických vlastností tejto prirodzenej a bezpečnej molekuly, pričom sa budú zbierať aj údaje o molekulárnych mechanizmoch DCI. Budú sa zbierať údaje o molekulárnych mechanizmoch, ktoré sú základom jeho terapeutického potenciálu.
